Retro: História snowboardingu (KE) so špeciálom Miša Soroku

Kedysi dávno, keď sa piesok lial a voda sypala Keď v zime zvykol ešte padať sneh a v noci aj cez deň mrzlo... V časoch, keď následky našich krátkozrakých činov na Matičke Prírode neboli ešte tak viditeľné Na prelome 2 štátnych zriadení, na začiatku Niečoho nového... Začalo sa aj na východe republiky niečo úplne nové - surfovanie na snehu - SNOWBOARDING.

Text k tejto reportáži nosím v hlave už dosť dlho. Bol by som totiž rád, aj keď to je asi veľmi sebecké a neprofesionálne /:)/, aby nasledujúce riadky, ale hlavne fotky zapôsobili - "spôsobili" vám niečo podobné ako mne. Najprv som chcel dať tejto reportáži nadpis "najkrajšie fotky na svete". Snáď nikdy som tak trpezlivo nečakal na scan pri mojom staručkom PC, ako pri týchto nádherných fotkách zo začiatkov snowboardingu na Slovensku. Tieto fotky predstavujú pre mňa "čistú radosť" a samozrejme je to aj riadny kus mojich spomienok. Som preto tak trošku vďačný tejto uhorkovej sezóne v období Nov. - Dec., lebo som bol "nútený" nájsť nejaký poriadny matroš na dobrú reportáž. To, čo som našiel doma u Miša Soroku /jedného z hlavných aktérov tejto reporáže/ prevýšilo všetky moje očakávania a zároveň ma silno, ale veľmi príjemne vrátilo späť o 10 - 14 rokov. (poz. red. a znovu o ďalších 20-25 rokov)

Sledujte unikátne video z roku cca 1995.

V žiadnom prípade nechem vyvolávať sentiment za "starými dobrými časmi". Tak ako vy, ani ja nemám rád, keď starší neriekajú ako bolo dobre, keď boli oni mladí, to je blbosť. Tieto fotky, ale vypovedajú o šialenom dobrodružstve poznávania a... áno, pokojne poviem, že to bolo aj o realizovaní snov.

Neexistovali žiadne snb parky, žiadne snb videá a časopisy. Nebol nikto, kto by vám mohol poradiť ako máte jazdiť a čo si máte kúpiť. To, že existoval gore-tex vedeli zatiaľ iba v NASA. Krásny na tom bol fakt, že to nikomu vôbec nevadilo!

Pozrite si prosím pozorne napr. fotku Vikiho Štroncera urobenú v máji na vrchole Kriváňa. Ak si odmyslíme tak krásne vysnežené Tatry na začiatku leta, tak zaraziť by vás ešte mohlo, že... Viki má miesto nepremokavej bundy s vodným stĺpcom 20,000 mm tzv. "bomber", ktorý je určite maximálne nepremokavý a človek sa v ňom ani vôbec pri namáhavom šliapaní a jazdení nespotí. :) Na nohách, má v tej dobe najviac dostupné mäkké boty pre freestyle snowboarding - Gerlachy s vložkou s lyžiarok. (Keď som si kúpil v 1991/92 prvé normálne Northwave snb boty, tak povedali, že nie sú dobré, lebo že sú tvrdé a ťažké, no... doba bola iná :) Na rukách mal robotnícke kožené rukavice, čo sa používali pri práci so zbíjačkou, takže tam boli vložené mäkké tlmiace časti. Pamtám si ako som mu tie rukavice potichu závidel. Tiež si veľmi dobre pamätám, keď mi požičali jednu z tých krásnych pestrofarebných vetroviek pre výstup na Terynku. To že to bol vlastne farebný pršiplášť, ktorý absolútne nedýchal a keď ste prišli hore, tak z vnútornej strany ste mali námrazu z vlastnej pary a potu mi vôbec nevadilo. Bol som rád, že som sa zaradil medzi snowboardistov, ktorí jazdia vo fakt drsných a veľkých horách.

Keď vidím koľko úsilia sme vložili napr. do stavby drevenej quarter-pipe na Kojšovke, je mi strašne do plaču ale zároveň aj do smiechu. Nemali sme ani páru, čo to vlastne robíme. Žiaľ, nemal nám ani kto povedať, že na quarter-pipe je najlepšie rozbiehať sa priamo a nie z 90 stupňového "oblúka" :). V tej dobe sa urobilo strašne veľa pokusov, na ktorých by sa mohli dnešný mladí talentovaní jazdci z chuti smiať. Mnohým sa to bude zdať v okuliaroch dnešnej doby dokonca veľmi trápne, zbytočné a nepochopiteľné. ALE som veľmi rád, že sa to dialo, že sme to naperiek neprajnosti a čudným pohľadom okolia robili a že som mohol byť pri tom!

Vtedy a myslím (a dúfam!), že pre mnohých do dnes, to je stále iba o pôžitku z jazdenia.

Úvod naznačoval, že sa pokúsim o nejaké Balzacovské veľdielo, ale počas písania a spomínania mi došlo, že viac slov (odo mňa) by už bolo zbytočných. Myslím že "najkrajšie fotky na svete" porozprávajú aj Vám, to nevypovedateľné, čo ostane väčne skryté a zapísane v hlavách zúčastnených.

Špeciál - MIŠO SOROKA

Keď sa podujmete na takúto úlohu, musíte sa vedieť rozhdonúť. Niekedy možno ani nie je doležité rozhodnúť sa sprvávne, ale proste urobiť to. Nie je totiž v ľudských silách, aby vám podal maximálne objektívny obraz dávnych skutočností. Nemôžeme dať na BL priestor každému, aj keď nám je jasné, že by si to zaslúžil. Teda určite to nemôžeme urobiť naraz. Ja som si pre Vás tentoraz vybral Miša. Dúfam že Vás môj výber uspokojí, aj keď ste s ním nikdy neboli osobne jazdiť prašan v Tatrách a neviete aké to je byť s takým človekom ...

(Neviem ako tento text, ale verte mi, že naživo by ste sa určite nenudili!:))

Mišo má 38 rokov. S manželkou Ankou má 12 r. Braňka (kt.už tiež jazdí na snb) a 6 r. Tinku. Čo si ja pamätám celý čas robí v železiarňach a býva na sídlisku, ktoré postavila jeho fabrika.

Týmto začína a aj končí výpočet štandartných znakov pre opis jeho osoby.

Nikdy nezabudem na to, keď sme šlapali na Teryho a bol som zvedavý ako môže Mišo fungovať v tých jeho okuliarikoch. Mal vždy iba takýto "prímorský dovolenkový" model, či už bolo šialené slnko, alebo víchor, ktorý nás zhadzoval na zem. Všimnite si prosím, čo to má Mišo na každej fotke na hlave! :) Keď som si tie jeho okuliariky nasadil nevidel som nič, vôbec nič! Boli totálne poškrabané a zahmlené. Možno preto nemá Mišo strach, proste nevidí kam ide :). Tie brílky, ale aj to, že Mišo miluje hory mi veľmi pripomínajú Toma Burta. Myslím, že bez veľkej nadsádzky Mišo aj takým slovenským Tomom Burtom ozaj je. Aj keď Mišo nevedel, kto to ten Tom Burt je :). Tu je pár Miškových spomienok na dávne časy...

Ako ťa napadlo vymeniť snowboard za lyže? Asi som k tomu vždy inklinoval. Skúšal som totiž aj lyžiarsku akrobaciu aj skialpinizmus, ale nebolo to ono, neuspokojovalo ma to. Potreboval som väčší kontakt so snehom, za prvé roky na doske som to aj maximálne pocítil!:). Prvé fotky so snb som videl v alpských turistických katalógoch. Na vlastné oči som videl prvý krát jazdu na snowboarde v r. 1988 na Kojšovke. Nebol to vlastne ani snowboard. Peťo Tichý bol vodný lyžiar a tak si proste obul vodnú lyžu aj v zime, samo že aj s plutvičkou :) a jazdil v prašane.

ŠIALENE SA MI PÁČILA TÁ STOPA V PRAŠANE, BOLO TO VEĽMI, VEĽMI KRÁSNE!

Prvý snowboard? Prvú dosku som mal z fabriky Sulov. Volala sa Clip, horší názov snáď ani nemohli vymyslieť :). Bola veľmi tvrdá, ťažká a bez akého koľvek concave. Dnes by som sa na ňu ani nevyšťal. Nejako sa ku mne od kámošov dostala infoška, že v Bytči budú robiť snowboardy a tak som mal jednu z prvých, čo vyrobili. Tak povediac ešte horúcu z výrobnej linky. Keď som sa vracal z Bytče, musel som prestúpiť v Margecanoch /blízko je veľká vodná nádrž Ružín, pozn. redakcie/. Keď ma dedinčania videli s tou doskou v ruke tak vraveli "ta zde idzeš, šak Ružín zamarznuty!".

S kým si na začiatku jazdil? Boli sme len Laco Fírer, Paľo a Roman Lacko a ešte nejaký 2 chalani. Väčšina z nich mala home hand made dosky. Kúpila sa sklznicka, hrany, ABS-ka a doma sa to zlisovalo. Viazania boli lyžiarske G30, mal som ho aj ja, uf bolo ťažké jak hovado a vôbec to nefungovalo.

Ako si prišiel na to, ako sa má na tom "čude" jazdiť, keď nebol nikto kto by ti vedel poradiť, nehovoriac o absencii časákov a videí... Pri kúpe si radu nepotreboval, doska bola len jedna, 160cm a bol si vybavený ! Jazdenie bolo v štýle pokus a omyl, absolútny samouk.

Na "revolučnú" jeseň krásne zasnežili Červený breh /mini stredisko priamo v KE/. Zasnežili to asi tak, že to, čo tam mali môžeme kludne volať vodné a nie snežné delo. Vytvorili totiž krásny sklenený kopec! Strašne som sa dotĺkol jak hovado, oba boky som mal úplne modré. Vôbec som nevedel, čo s tým mám robiť, nefungovalo to vôbec ako lyže, takže mi nepomohli ani moje znalosti z akrobatického lyžovania :).

Ako ti to šlo zo začiatku na vleku? Cez leto sme pomáhali čistiť trate na Jahodnej aj na Kojšovke, takže s vlekármi sme boli zadobre. Najviac sme asi vadili lyžiarom, ktorým sa zdalo, že im ničíme trať a zjazdovku. Na vleku som jazdil vždy s vypnutou zadnou nohou. Jasné, že mi to zo začiatku nešlo a tak som si to skôr vyskákal za pomoci zadnej nohy, ako vyšiel na doske :). Najhoršie bolo, keď trať pod vlekom bola naklonená na jednu stranu. Mal som veľký problém naučiť sa ísť po hrane. Často som potom aj šliapal. Na kojšovke som dokonca šliapal toľko, že sám šéf prišiel za mnou a dal mi lístok, aby som už chodli na vleku.

Ako to bolo s tými Vysokými Tatrami? Asi 2 roky na to ako som začal jazdiť sme začali so snb chodiť do Vysokých Tatier. Väčšinou na Teryho chatu. Jazdilo sa pri Spišských plesách a v Mačke. Nebezpečný bol už aj samotný výstup, ale hore si si našiel rôznorodý terén. Bolo to vhodné aj pre začiatočníkov, tam som sa v podstate naučil jazdiť.

Slalom? :) Ako si to vnímal? Veľmi ma to nebavilo, bola to proste disciplína, ale dalo sa pri tom "vybiť". Baví ma jazdiť v divokej prírode. Bránky veľmi rozhadzujú rytmus jazdy. Vtedy boli totiž obe rovnako dlhé a strašne tvrdé, takže sa poriadne nedalo ísť do oblúka. Zajazdil som 5. miesto na prvých majstrovstvách Slovenska v Liptovskej Tepličke.

Ďakujem pekne za trpezlivosť a ochotu Mišovi pri rozprávaní, ďakujem aj Štroncerovcom a Mišovi za poskytnutie exkluzívnenho fotomateriálu!

Autori fotografií: no to bude trošku problém... väčšinu tých čierno-žlto-červeno-čiernych robil Mat, farebné sú z Mišovho foťáku a tam, kde nie je, tak asi preto, že fotil :) inak asi fotil hocikto z partie.

Fotoeditor, grafika , txt a otázky - Mat. (11.12.2003)